Historická drevená električka hračka – pohyblivá

pojazdná s pohyblivými trolejema, robustná a pevná. Balená v exportné darčekovom panorámu balení. Ekologická hračka pre deti, oteckov aj zberateľov. Dokonalé darčekové balenie hračky. rozmer električky 290 x 85 x 95 mm

Ringhoffer je priezvisko pražskej rodiny podnikateľov a priemyselníkov aj názov ich podniku, neskôr Ringhoffer-Tatra, kde sa spočiatku vyrábalo pivovarské a cukrovarnícke zariadení, neskôr železničné vagóny a električky. Ringhofferova preteky boli jedným z najväčších priemyselných závodov v Rakúsko-Uhorsku.

František Ringhoffer bol Kotlár z Müllendorf u Eisenstadtu (Burgenland), ktorý po vyučení vo Viedni roku 1769 odišiel na vandrovku do Prahy a po zložení majstrovských skúšok si založil v Platnéřská ulici na Starom Meste dielňu na výrobu pivovarských kotlov. Neskôr sa stal starostom kotlářského cechu, od roku 1793 mestským starším a radným. Po jeho smrti roku 1827 dielňu prevzal jeho syn Jozef Ringhoffer, ktorý už v roku 1820 zriadil kováčňu medi (hámor) v Kamenici u Jílového a začal vyrábať i Cukrovarská zariadenia – dnes firma Strojmetal Kamenice s.r.o.
František Ringhoffer II.

Po jeho smrti v roku 1847 továreň vo veku 30 rokov prevzal jeho syn František Ringhoffer II., Ktorý ju presťahoval na Nové Mesto, do dnešnej Opletalová ulice a roku 1852 založil výrobu železničných vagónov na Smíchove. Prvý nákladné vagón bol vyrobený 1854, tender 1857 a osobné vagón 1863. Roku 1870 vyrobila firma tiež prvý osobný výťah v českých krajinách, na zámku v zakúpte. V rokoch 1861-1865 bol Ringhoffer zvolený za starostu mesta Smíchova, o ktorý sa neobyčajne zaslúžil a roku 1862 bol vyznamenaný Rytierskym rádom Františka Jozefa. Už v roku 1854 založil pre svojich robotníkov ako jeden z prvých nemocenské poistenie a roku 1870 dôchodkový fond. V rokoch 1864-1873 bol poslancom Českého zemského snemu a roku 1872 získal Rád železnej koruny, čo znamenalo tiež povýšenie do šľachtického stavu. V roku 1871 nechal znovu založiť Velkopopovický pivovar, ktorého otvorenie sa nedožil. Keď 23. marca 1873 zomrel, odkázal svojim trom synom továrne, panstvo a zámky v Kamenici, Štiřín, Kostelci u krížiky a Veľkých Popoviciach.
František Ringhoffer III.
Salónny vozeň od firmy Ringhoffer

Vedenie tovární sa ujal najstarší František Ringhoffer III. Narodil sa 22. novembra 1844, vyštudoval vojenskú akadémiu a do roku 1873 slúžil v cisárskej armáde ako dôstojník. Presťahoval aj mědikoveckou výrobu zo Starého Mesta na Smíchov, rozšíril cukrovarské výrobu aj hámor v Kamenici. Pre zamestnancov zriadil úrazový fond, fond pre pozostalých, knižnicu a učňovskú školu. Základom úspechu firmy bolo dokonalé remeselné spracovanie všetkých výrobkov. Za F. Ringhoffer III. sa najviac rozvinula výroba osobných i nákladných vagónov a v rokoch 1874-1880 ich továreň vyviezla 4500. Roku 1891 vyrobila salónny vlak pre rakúskeho cisára, v ďalších rokoch aj pre rumunského kráľa a tureckého pašu, jedálenský vozy pre belgickú spoločnosť Wagons-Lits, vagóny pražských električiek, petřínskej lanovky, chladiace zariadenia a mnoho ďalšieho. Roku 1870 a v rokoch 1880-1882 bol zvolený za poslanca slovenského snemu a od roku 1892 bol doživotným členom Panskej snemovne vo Viedni. Zomrel 23. júla 1909.
V 20. storočí

Firmu prevzal jeho syn inžinier František Ringhoffer IV. (31. mája 1874-29. Februára 1940). Od roku 1911 sa firma stala akciovou spoločnosťou Ringhofferova preteky a počas prvej svetovej vojny vyrobila vyše 20 tisíc vagónov. Neskôr, keď kúpila aj automobilku v Kopřivnici, volala sa Ringhoffer-Tatra a postupne ovládala aj ďalšie vagónikmi a elektrotechnickej firmy v ČSR (Moravskosliezskom vagónku, Studénka, Waggonfabrik Bohemia, Česká Lípa, Továreň na autá v Kolíne, Elektrotechnickú továreň Sousedík, Vsetín). Stala sa tak vôbec najväčším výrobcom vagónov na svete. [2] Roku 1938 sa rodina prihlásila k nemeckej národnosti a posledný člen dynastie Ringhoffer, JUDr. Hanuš Ringhoffer zomrel v decembri 1946 v internácii v Mühlberg an der Elbe.

Po znárodnení v roku 1945 vystupoval pôvodnej závod na Smíchove vo zväzku centrálne riadených vagónik pod názvom Vagonka Tatra Smíchov s doterajším výrobným programom – osobné i nákladné železničné vozne, električky, trolejbusy – až do roku 1963, kedy bol preradený do novozriadeného odborového podniku ČKD Praha ako závod ČKD Tatra. Výroba železničných vozňov bola čoskoro ukončená a okrem krátke kooperácie na výrobe motorových lokomotív sa závod definitívne orientoval na výrobu električiek. [3] Hoci sa firmy ujala spoločnosť Siemens závod v Prahe zanikol v roku 2011. zdroj wikipédie